piatok, 25. decembra 2015

GIVEAWAY o knihu Tanec pre Luciu Frey od autorky Danielly Ferkovej // VYHODNOTENIE - Kto získava knihu?



Ahojte moji drahí čitatelia,
za posledné mesiace sa toho u mňa odialo veľmi veľa ale o novinkách si povieme inokedy. Dnes som si pre vás pripravila s vydavateľstvom Slovart a s mladou novou autorkou Daniellou Ferkovou súťaž o jej prvú knihu Tanec pre Luciu Frey. A to nie je všetko! Ešte sa máte na čo tešiť :)

Do sútaže sa môžete zapojiť pomocou tohto formulára :)
ktorý nájdete ďalej v článku.






piatok, 9. októbra 2015

Chyť do ruky Kódex a staň sa novým Tieňolovcom!



Originál: Shadowhunter's Codex 
Názov:  Kódex Tieňolovcov
Autor: Cassandra Clare & Joshua Lewis
Nakladateľstvo: Slovart
Žáner: Fantasy, Adventure,
Počet strán: 280
Rok vydania: 2015
V akom jazyku som čítala knihu: Slovenský jazyk

Skladba k tejto knihe: Atli Orvarsson - Clary's Theme



Kódex Tieňolovcov je najstaršia a najznámejšia príručka pre každého nefila. Od prvého vydania v 13. storočí je Kódex najlepším priateľom každého mladého Tieňolovca. Či už potrebuje poradiť s démonským jazykom, alebo si pripomenúť, ako sa správne drží stélé, s Kódexom po ruke sa nemusí ničoho báť. 

V najnovšom 27. vydaní Kódex opisuje všetky oblasti života nefilov: dejiny aj zákony nášho sveta; návod ako identifikovať jeho mnohých neľudských obyvateľov; ktorým koncom stélé sa kreslí; čo je pyxis; prečo nefili nepoužívajú strelné zbrane; kde majú bosoráci ukryté svoje značky a ako ich objaviť; odkiaľ sa berie všetka svätená voda. 



Ak ste si mysleli, že po vydaní poslednej časti série Nástroje smrteľníkov, len tak ľahko zabudnete na Tieňosvet, tak ste sa pekne mýlili! Tak ako Cassandra Clare, ani vydavateľstvo Slovart nás nenechá spať, pretože si pre nás opäť pripravili novú knihu,ktorá nám zase raz umožňuje vstúpiť do sveta Tieňolovcov. 

Pre nás obyčajných nie je Kódex Tieňolovcov hocijaká kniha. Schováva celú pravdu o Tieňosvete, o ich zvykoch, povinnostiach, dozviete sa niečo o bojovom výcviku alebo o tom, kto je vlastne Sesia či Aliancia. V sekcií Bestiar sa dozviete užitočné informácie o Dolnosveťanoch, Démonologia zase príde na chuť niekomu inému. Medzi nadprirodzené tvory jednoznačne patria anjeli, najznámejší anjel Raziel, o ktorom sa v knihe tiež veľa dočítate. Ak sa túžite dozvedieť viac, ak máte nezodpovedané otázky, určite siahnite po knihe. Ak sa bojíte, že kniha pre vás nebude to pravé orechové, môže vás potešiť informácia, že vás počas knihy budú sprevádzať Jace, Clary a Simon. Ak vás budú otravovať fakty, a budete sa cítiť, ako keby ste čítali školskú učebnicu z biológie alebo zemepisu, vtipné a sarkastické poznámky vám spestria chvíle s touto knihou. 




utorok, 15. septembra 2015

Moja najnovšia závislosť je Trón zo skla


Originál: Throne of Glass (#1)
Názov:  Trón zo skla (#1)
Séria:  Throne of Glass 
Autor: Sarah J. Maas
Nakladateľstvo: Slovart
Žáner: Fantasy, Adventure,
Počet strán: 376
Rok vydania: 2015
V akom jazyku som čítala knihu: Slovenský jazyk

Skladba k tejto knihe: The xx - Fantasy




V krajine bez akejkoľvek mágie, kde vládne krutý kráľ, je na kráľovský dvor povolaná najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa. Prichádza, aby získala späť svoju slobodu, nie aby zabila kráľa. Ak v turnaji porazí dvadsať tri nájomných vrahov, zlodejov a žoldnierov, prepustia ju z väzenia v soľných baniach a po štvorročnej službe ako kráľova šampiónka, získa späť svoju slobodu. Jej meno je Celaena Sardothien. 

Korunný princ si ju na túto úlohu najal a je jej jediným spojencom. Kapitán kráľovskej gardy zas pravým ochrancom. V komnatách a chodbách Zámku zo skla sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A keď začne jej protivníkov niekto po jednom likvidovať, Celaenin zápas o slobodu sa mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude ležať celý svet v troskách.





Úprimne, fantasy nie je žáner do ktorého sa veľmi hrniem. Prečítala som pár kníh a sérií, ktoré sa dajú rátať aj k tomuto žánru, ale ak by som vám mala vybrať knihu z mojej knižnice, určite by to bola Sabriel. Bola to moja prvá uvádzacia kniha do sveta vymyslených miest, názvov, krajín či nezvyčajných mien. Bola to veľmi dobrá voľba a ani Trón zo skla nezaostáva. Vďaka sociálnym sietiam, a tým myslím hlavne instagram, sa ku mne Trón zo skla dostal už dávnejšie. Nemôžem povedať, že by ma neoslovila obálka, ale knihu som hneď zvrhla. Potom sa o nej začalo viac a viac rozprávať, blogery o nej neprestajne rozprávali a rozplývali sa. Čudovala som sa, čo môže byť také skvelé na nejakej fantasy knihe, ktorá je rovnaká ako každá tretia kniha. Veď o nič nejde. Nejaký ten boj, napätie, najskôr trochu krvi. Nič vzrušujúce... Ale už po druhý krát ma potešila moja voľba siahnuť po fantasy knihe. 
Ústa jej napĺňala chuť krvi. Cain ju zase schmatol a ťahal ju po zemi. Celaena sa už ani nepokúšala brániť. Kedykoľvek jej mohol namieriť meč na srdce. Už to nebol súboj, ale mučenie.

utorok, 8. septembra 2015

Keď sa Callien život prevráti naruby



Originál: Where the Stars Still Shine
Názov:  Kde hvězdy stále září
Autor: Trish Dollerová
Nakladateľstvo: CooBoo
Žáner: Young Adult, Contemporary, 
Počet strán: 304
Rok vydania: 2015
V akom jazyku som čítala knihu: Český jazyk




Co si Callie pamatuje, je na útěku se svou matkou, která ji jako dítě unesla od otce. Callie nikdy nežila normální život – nikdy neměla opravdový domov, nikdy nepoznala svou rodinu, nechodí do školy a nejčastěji se živí jídlem z automatů. A když její matku zatkli a Callie se vrací ke svému otci, musí najít způsob, jak nechat minulost za sebou a jak se stát součástí velké rodiny. A hlavně musí uvěřit, že láska opravdu existuje a ona může být milována, nejen využívána. A jaké místo se k tomu hodí víc než malé městečko na Floridě s velkou řeckou komunitou, kde je celý rok krásné počasí, oceán je za rohem a rybářské lodi každé ráno vyrážejí na lov?

Trish Dollerová napsala neuvěřitelně poutavý a drsný příběh o tom, jak se vyrovnat se ztrátou, zradou i láskou – a hlavně příběh o tom, jak neztratit sám sebe. 




Moji drahí čitatelia, dnes vám prinášam článok, v ktorom sa dozviete o mojich pocitoch z tejto zaujímavej knihy. Určite si ju už viacerí prečítali a máte na ňu vlastný názor. Ku knihe som sa dostala ešte len teraz, a úprimne dôvodov je niekoľko. Najhlavnejším dôvodom bolo leto, a každý si chce leto užiť. Niekto trávil dni s priateľmi, niekto bol na dovolenke s rodinou a ja som poväčšine pracovala. Po tropických horúčavách ktoré nás chytili tento rok a po dlhých dňoch v práci, som bola príliš vyčerpaná na to, aby som chytila do rúk nejakú knihu. Tak isto som sa túlala hore dole po Slovensku a čerpala nové sily. Nastal koniec mesiaca a konečne som sa mohla opäť vrátiť ku knihám. 



Kde hvězdy stále září je typická young adult kniha. Callie je dievča, ktoré to od začiatku nemala ľahké, a úprimne, ani ja neviem čo by som robila v jej situácií. Jedinú najbližšiu osobu ktorú má, je jej mama a s ňou cestuje z mesta do mesta. Poriadne sa ani neusadia a už opäť nasadajú do auta a cestujú ďalej. Takýmto spôsobom môže človek spoznať mnoho kras sveta, ale Callie to takto nevidí. Za niekoľko rokov takéhoto života sa Callie musela popasovať s kadečím. To sa tak isto ukázalo aj na jej psychike a zrazu sa jej svet prevrátil naruby keď sa sťahovala s matkou do iného mesta. Teraz musela bývať u svojho otca, o ktorom si myslela, že o ňu nikdy nemal záujem. Zoznámiť sa s jeho manželkou, uvedomiť si že má veľkú rodinu ktorá sa teší z jej prítomnosti. Zo dňa na deň ma najlepšiu kamarátku ale tak isto miesto, kam sa môže pred všetkými novými vecami schovať. A tým miestom.. alebo skôr osobou, je veľmi pekný chalan Alex, z ktorého aj mne srdiečko poskočilo. 
Uvedomila si, že si grécku komunitu a ľudí ktorých má okolo seba, obľúbila viac ako čakala. No zároveň každý deň myslela na svoju mamu, ako je niekde vo väzení a ona si miesto toho užíva. Rozhodnúť sa ktorým smerom sa pohnúť ďalej bolo zrazu ťažšie a ťažšie. 


nedeľa, 12. júla 2015

Mesto nebeského ohňa; záver fantasy série, ktorej v žiadnom prípade nechcem koniec




Originál: The Mortal Instruments: City of Heavenly Fire (#6)
Názov:  Nástroje smrteľníkov: Mesto nebeského ohňa (#6)
Autor: Cassandra Clare
Nakladateľstvo: Slovart
Žáner: Fantasy, Adventure, 
Počet strán: 552 
Rok vydania: 2015
V akom jazyku som čítala knihu: Slovenský jazyk

Skladba k tejto knihe: TMI Original Motion Picture Soundtrack
Bryan Ellis - Strange Days



V epickom finále Nástrojov smrteľníkov – najpopulárnejšej mestskej fantasy súčasnosti – sa musí Clary s ostatnými Tieňolovcami postaviť najväčšiemu zlu na svete: Clarinmu bratovi. 

Nočné mory sa stali skutočnosťou. Sebastianovi Morgensternovi sa podarilo rozdúchať nepokoje medzi Tieňolovcami. S Pekelnou čašou v rukách premieňa Tieňolovcov na temné stvorenia, ktoré sa musia postaviť proti vlastným rodinám i milovaným. Vystrašení Tieňolovci hľadajú útočisko v Idrise, no so všetkými bojovníkmi proti temnote za začarovanými hranicami ich domoviny, kto ochráni svet pred démonskou inváziou? 

Keď sa prezradí najhrozivejšie sprisahanie proti Tieňolovcom v dejinách, Clary, Jace, Isabelle, Simon a Alec musia zutekať pred hnevom Rady. Na ceste za zbraňou schopnou zničiť Sebastiana vkročia do démonských dimenzií, kam Tieňolovci nikdy nezavítali a z ktorých sa ešte žiaden smrteľník nevrátil živý... 

V šiestom a poslednom pokračovaní celosvetovo megaúspešnej ságy Nástroje smrteľníkov musia čitatelia obetovať životy obľúbených hrdinov, vzdať sa lásky, pre ktorú mnohí padli, a vyrovnať sa so zmenou sveta, ktorý už nikdy nebude taký ako predtým.



Pevne verím, že niesom jediná, kto netrpezlivo čakal na posledný diel tejto série. Hlavne po veľmi dobrých spoileroch samotnej autorky, vďaka ktorej som si pár mesiacov okusovala nechty, hádzala sa o zem a trhala si vlasy. Ale kdeže, budem k vám úprimná pretože verím, že nie je jeden fanúšik tejto série bol na to podobne ako ja. Keď som spoznala Nástroje smrteľníkov, práve vyšiel tretí diel a do kín sa dostal film. Po tom, čo som videla film, ktorý som si úplne zamilovala a bolo mi úplne jedno, aké malo hodnotenie a čo na to vraveli ostatní, som sa pustila do knižiek. Takže v tej dobe bolo TMI pre mňa niečo mega a každý deň som si hovorila že som Tieňolovkyňa. Potom sa však trebalo čakať na ostatné diely a medzi pauzou akosi tá eufória z toho všetkého opadla. Dni, mesiace, roky išli ďalej a už som na TMI zabudla. Sem tam som si spomenula, ale cítila som že to už nie je to čo bolo. 
Videla som, že Nástroje u mňa skončia tak isto, ako ostatné série u ktorých moje nadšenie a radosť dlho nevydržali. Takže keď som sa pustila do poslednej časti, už som sa ako Tieňolovkyňa necítila. 

"Viem, že pre vás upírov je toto pitie krvy niekedy sexy. Len toľko som chcel povedať," dodal Alec a nastavil zápästie.
Simon vyvalil oči.
"Sestra mi povedala viac, než som chcel vedieť," pokračoval Alec. "Tak či onak, chcem tým dať najavo, že ma ani najmenej nepriťahuješ."


Neváhala som sa do knihy pustiť, pretože som chcela odpovede na svoje otázky. Prekvapila ma však tým, že už po pár kapitolách som sa od knihy nevedela odtrhnúť a opäť som sa tešila na ďalšiu a ďalšiu stranu. 


Buď je to tým, že sa mi táto časť veľmi páčila, alebo je to tým, že mám pravdu, ale Cassandra vložila do tejto knihy veľmi veľa. Ak sa obávate, či sa budete nudiť, tak prisahám, že sa nudiť nebudete. Môžno to pre vás už nebude to čo bolo, alebo sa vo vás opäť objavia dávno pod zemou zakopané pocity, ktoré ste mávali keď ste sériu ešte len objavili. Čo je samozrejme dobré ale aj zlé. Po tom, čo som sa opäť cítila nažive, opäť som chcela objavovať svet Tieňolovcov a Dolnosveťanov, som si uvedomila, že je to posledný diel a Nástrojom smrteľníkov už budem musieť dať navždy zbohom.  A opäť sa budem opakovať, ale posledný diel ma naozaj prebudil a uvedomila som si, že som lepšie sériu ako je TMI nečítala. (Pekelné stroje nerátam!) Nechcem a nebudem vám v krátkosti písať o čom je kniha, pretože vám na to stačí anotácia. Ja vám však môžem povedať, že sa dočkáte momentov kedy a vám bude chcieť plakať, kedy sa budete veľmi smiať, budete aj smutný, rozčúlený, budete chcieť vyhodiť knihu von oknom (teda ja som určite chcela), nebude chýbať láska medzi Jaceom a Clary... áno, Alec a Magnus tak isto chýbať nebudú. Najväčšie plus ktoré kniha má je to, že sa dostanete do hlavy nie len Clary a Jaceovi ale aj ostatným postávam. Myslím že toto plus si veľmi radi užijete :) 


sobota, 28. marca 2015

I confess, že Confess je kniha, pri ktorej som vážne začala uvažovať o osude



Originál: Confess
Autor: Colleen Hoover
Nakladateľstvo: Atria Books
Žáner: New Adult, Romance
Počet strán: 320
Rok vydania:  10 Marec 2015
V akom jazyku som čítala knihu: Anglický jazyk

Skladba k tejto knihe: Ellie Goulding - Don't Say A Word





At age twenty-one, Auburn Reed has already lost everything important to her. In her fight to rebuild her shattered life, she has her goals in sight and there is no room for mistakes. But when she walks into a Dallas art studio in search of a job, she doesn’t expect to find a deep attraction to the enigmatic artist who works there, Owen Gentry. 


For once, Auburn takes a chance and puts her heart in control, only to discover that Owen is keeping a major secret from coming out. The magnitude of his past threatens to destroy everything important to Auburn, and the only way to get her life back on track is to cut Owen out of it.


To save their relationship, all Owen needs to do is confess. But in this case, the confession could be much more destructive than the actual sin.





Najprv čo vám musím povedať, že túto obálku úplne žeriem. Mám ju doma ešte len 3 dni ale nemôžem sa jej prestať dotýkať. Pritom nie je na nej nič výnimočné, ale predsa z nej slintám. Myslím že za to môžu hlavne farby, pretože modrá a ružová má na obálkach vždy veľmi lákajú. 

"It's amazing how much distance one thruth can create between two people."


Nemôžem povedať, že som si knihu kúpila hneď ako vyšla, ani to, že som si ju predobjednala. V poslednej dobe ma veľmi lákalo konečne si prečítať knihu v angličtine. Stále som váhala, pretože nie je žiadne tajomstvo, že aj keď mám maturu na B1, mám pocit ako keby som vedela na A1. Ja som samozrejme nemohla odolať, a kedže sa mi z každej strany dostávalo, že Hooverovej porozumiem bez problémov, zrazu som mala v košíku Confess a jediné čo mi ostávalo, bolo čakať na poštárku. A to som si anotáciu vôbec neprečítala. Jednoducho som vedela, že Hooverová vydala ďalšiu knihu, a bolo to tam. Je jedno čo by napísala, aj tak by som si ju kúpila, lebo ju napísala ona. I niektorých autorov to u mňa takto funguje. Keď mi konečne prišla kniha, neviem či som sa tešila z knihy samotnej, alebo z toho že som urobila tak veľké rozhodnutie a vážne som si kúpila knihu v angličtine. Rozhodne som mala obrovskú radosť a kedže som už knihu prečítala, nedrží ma to na tak dlho ako som dúfala, čo je dôvod, prečo si kúpiť ďalšiu knihu! Jediné čo som vedela o knihe bolo, že je tam Auburn ktorá má pravdepodobne hroznú minulosť, a Owen, umelec, ktorý ma tiež pravdepodobne hroznú minulosť. Viete ako to je v knihách u New Adult. Pravdepodobnosť, že pravdepodobne budú mať postavy hroznú minulosť, bola až veľmi pravdepodobná. Ale u Auburn a Owena to beriem tak, že nemali hroznú minulosť, iba nemali šťastie. Že im sa stali veci, ktoré až veľmi ovplyvnili ich budúcnosť, a im neostáva nič iné, iba s tým bojovať.


"I try to tell myself again that this is nothing more than coincidence. Her showing up at my doorstep tonight. Her connecting with my art. Her having the same middle name as I do.
That could be fate, you know."



Ľudia, v tejto knihe je toľko OMG  a WTF momentov, že napísať o nej niečo, je zatiaľ to najťažšie čo som kedy musela urobiť. Vážne vás nechcem obrať o žiaden z týchto momentov, ak sa rozhodnete knihu prečítať. Preto najskôr kľučkujem hore dole a uvažujem čo schopné a zrozumiteľné vám o knihe môžem povedať.

pondelok, 23. marca 2015

Okamžite sa musíte adaptovať! Opakujem. Okamžite sa musíte adaptovať! // Miroslava Varáčková - Adaptácia



Názov: Adaptácia
Autor: Miroslava Varáčková
Nakladateľstvo: Slovart
Žáner: Fantasy, Dystopia,  Adventure
Počet strán: 264
Rok vydania:  10 Marec 2015
V akom jazyku som čítala knihu: Slovenský jazyk




Zoya mala všetko: domov, rodinu, kamarátov. A potom ľudstvo zdecimovali epidémie a vojny. Teraz nemá nikoho: ani rodinu, ani kamarátov, ani priateľa. Prišla aj o domov. No prispôsobila sa. Vpred ju poháňa len mapa a nádej, že ju dovedie do posledného útočiska na Zemi.
Ľudia skúšaní vojnou i chorobami sa tiež adaptovali na nový svet – bojujú o každú minútu života. A osamelé dievča putujúce neznámou krajinou predstavuje priľahkú korisť. Keď Zoyi pomôže neznámy Simon, poruší tým krehkú rovnováhu povojnového spoločenstva, za čo musí zaplatiť životom. A tak sa Zoya, Simon a jeho malá sestra vydávajú naprieč zdevastovanou krajinou s nádejou, že ich mapa po jej mŕtvom priateľovi naozaj dovedie pred brány mesta, kde ešte vládne ľudskosť. Teda, mala by...




Zaujímalo by ma, čo si predstavíte, keď si prečítate anotáciu. Prvý krát som si predstavila Willa Smitha a jeho film Ja,Legenda. Asi je to tým, ako sa snažili dostať na dané miesto, kde ešte existujú ľudia. A presne takto som si predstavovala Adaptáciu. Trojicu, ktorá putuje po svete a snaží sa dostať na určené miesto. Nájdu cieľ, brána sa otvorí a s otvorenou náručou ich budú vítať ľudia, ktorý budú šťastný, že sa k ich malej kôpke pridajú ďalší. Koniec, šťastný happy ending. 

"Nie si taká silná, na akú sa hráš. Viem to, mňa neoklameš. Si rovnaké hovno ako ja,. Obaja sme. Stačí málo a zajtra môžeme hniť ako väčšina ľudí. Nezabúdaj na to!"


Viete si predstaviť, že prídete o to všetko čo okolo seba máte? Rodinu, priateľov, svojho obľúbeného psa. Dokonca budete musieť žiť s vedomím, že už nikdy nebude nič ako predtým, žiadne šibalstvá s priateľmi, žiadne záškoláctvo, balenie chalanov v bare, romantické prechádzky, babské večierky. Žiaden smiech, radosť či šťastie. Len si to na chvíľu predstavte. Sedíte za počítačom, čítate tento článok, prevraciate oči nad blogerkou, rozmýšľate nad tým, čo bude zajtra v škole a ako sa vám nechce vstávať. Bežná vec každý deň. A zrazu prídete o všetko. Zoya bola jednou z nás. Mala obyčajný spokojný život s rodinou, najlepšiu kamarátku a pridajte si k tomu ešte úžasného priateľa Noa. Epidémia a vojny jej zobrali všetko, na čom jej záležalo. Jediné na čo sa môže spoliehať je nejaká mapa, ktorá ju má doviesť pred brány vybudovaného mesta. Ani netuší či je to mesto naozaj skutočné, ale čo vám ostáva v takomto svete? A keď sa Zoya snaží naučiť žiť s tým, že ostala sama, že sa nemá o koho oprieť, prichádza Simon a jeho malá sestra Emily. Simon však neprichádza ako princ na bielom koni, ale rovno vám pridrží ostrý nôž pod krkom. Žeby láska na prvý pohľad?

"Tak poď za mnou," naznačí rukou, aby som ho nasledovala a vyberie sa hlbšie do útrob supermarketu.
"Prečo by som mala?"
"Lebo si v sračkách či nie?"
"To sme všetci," odseknem.
"Hej, ale niektorí z nás len po kolená, kým iní až po uši."

Z ich "milého" stretnutia sa nakoniec vykľuje dobrý tím. Ak dobrý tím považujete za nadávky, hašterenie sa, pozeranie sa na seba, vnútorné monológy Zoyi, ktorá ani neviem či jej na Simonovi záleží alebo nie. A samozrejme že záleží, to nám dôjde hneď.. iba Zoya je taká hlúpa že jej to nedochádza, ale berte na ňu ohľad. Príliš dlho sa s nikým nerozprávala, nie to aby riešila ešte svoje city. Zoya bola pre mňa ako jedna z dievčat, ktoré v horore utekajú úplne zlým smerom a vy kričíte na obrazovku:"Ty krava!Nechoď tam!!!" alebo to by iba ja kričím? Táto časť ale platí iba pri spomínaných monológoch. Vtedy si z radosťou na knihu zakričím:"Lebo sa ti páči ty ťava!!"
Viete, myslím si, že sa vtedy čitateľ cíti múdrejšie ako hlavná postava, a to mu dáva pocit zaručenej spokojnosti. Lebo samozrejme že si na konci povie:"Ja som ti to vravela." Presne ako pri horore.
Neberte si to tak, že sa mi ich hádky nepáčili. Dokonca som si spokojne sedela na posteli a užívala si to. Tie hádky mi totiž veľmi spestrili ich cestovanie.


nedeľa, 22. marca 2015

The Social Media Book Tag // plus taká malá hudobná vložka


Niesom na tagy, vážne nie. Ale niekedy sa nájdu také, ktoré sa mi zapáčia. Jeden z nich je The Social Media Book Tag. Samozrejme že ma zaujal názvom a po kliknutí na článok, ma zaujali aj otázky. A ja by som na ne veľmi rada odpovedala. K tagu som sa dostala cez Markétu z blogu http://marky-knihy.blogspot.cz/ 


Twitter: Tvoja najobľúbenejšia knižka pod 200 strán. Tu som nezaváhala ani sekundu. Je to jednozačne Gayle Forman a If I Stay (Ak ostanem). Myslím že som na samotnú knihu nepísala recenziu (čo znamená že by som mala), ale dosť dlhý článok som písala na film. Pretože aj z neho som tak hotová. A to si veľmi dobre pamätám, že túto knihu som čítala približne pol roka. Dosť dlho mi trvalo kým so sa do nej dostala. Samozrejme že to skončil tak, že som ju nakoniec zhltla na jeden šup :)


Facebook: Knižka, do ktorej ta všetci nutili. 
To je zaujímavá otázka, pretože fakt potrebujem premýšľať. Myslím že taká kniha nie je. Hneď sa mi vybavila séria 50 Shades, lenže to som si iba prečítala ako odporúčanie. A hoci ma do toho kamoška musela najprv ťahať, neberiem to ako niečo, do čoho ma nútila. Pretože to bola prvá kniha, vďaka ktorej som sa celkovo dostala ku knihám a som dnes tam, kde som. To skôr ja kamarátku nútim čítať niektoré knihy :D


Tumblr: Knižka ktorú si čítala, keď ešte nebola populárna. 
Tak to je rozhodne The Duff alebo V is for Virgin. Ale vyhráva The Duff. Bolo to asi pred 3-4 rokmi keď sa k nej dostala. Vtedy o nej ešte nikto nebásnil a bol zázrak, keď som našla aspoň jednu recenziu na túto knihu v slovenčine. To že nebola populárna mám na mysli u nás na Slovensku.


Youtube: Ktorú knižku si praješ vidieť sfilmovanú.To ako vážne? To to čo je za otázku? Čo mám vymenovať zo 180 kníh ktoré som prečítala 140 ktoré chcem vidieť ako film? To vážne? .. No nie nie, zas toľko nie. Ale keby mi niekto položil túto otázku naživo, tak mi hneď vyskočí Colleen Hoover - Beznadejná. Nie preto, že je to moja obľúbená spisovateľka, ale preto že sa v knihe toho veľa udeje. Nachádza sa tam nejaká gradácia. Napríklad, keď som si už myslela že pravda vyšla najavo, dostala som facku a dozvedela som sa ďalšiu vec. Myslím že to by divákov v knihe dosť zaujalo. Ale tak isto viem, že by z toho urobili poriadnu slaďárnu. Ešte tak uvažujem o Mare Dyer. To by bol poriadne nadupaný film čo? :)



nedeľa, 15. marca 2015

Prečo vás nemôžem dočítať?

Väčšina píše o tom, ktorú sú ich najobľúbenejšie knihy, alebo tie, ktoré pre nich niečo znamenajú, čo im dali do života. Sú aj také články, kde sa dočítate o najhorších knihách roka. No a ja vám píšem o knihách, ktoré nie a nie dočítať. Prečo? Prečo vás nemôžem dočítať?

Alyson Noel - Temný plameň (Nesmrteľní #4)
Ever je tak príšerná postava. Tak nudná, tak otravná a hlúpa. Ale najmä nudná. Prvá časť bola dobrá. Myslím si že je to hlavne preto, že prvé časti zo série sú vždy dobré. Veľa krát sa stalo, že prvá časť bola najlepšia a že dokonca nemalo zmysel, aby spisovateľka pokračovala v sérií. Vlastne... táto veta sa presne hodí na túto sériu. Damen bol pre mňa viete, jeden z tých sexi drsných a vášnivých postáv. Nikdy som nečakala že aj on ma omrzí. Niektoré deje boli v knihe vážne dobré. Tým myslím tak dobré, že vo mne prebudili aspoň kúsok napätia. Dostalo sa ku mne že od tejto časti je to vraj lepšie ale jednoducho smola. Séria ma sklamala a prečo strácať čas s knihami ktoré viete, že už nechcete čítať? Dokonca si ani nepamätám na ktorej strane som skončila, ale dala by som ruku do ohňa, že skôr než padla tretia kapitola.


Kiersten White - Nikto nie je bez viny (Paranormáli #2)
Séria nie je zlá, ale je pre mňa nudná. Opäť. Neotravovali ma postavy, ani dej. Len to bolo nudné a čím ďalej som knihu čítala, myšlienkami som bola ale úplne niekde inde. Možno keby som si túto sériu prečítala skôr, tak by som z nej mala takú veľkú radosť. Prvá časť bola super, páčila sa mi, ale viac by z tejto série vystrájala moja neter ako ja. Tu by som tiež skončila prvou častou hoci viem, že polovička mojich otázok by nebola zodpovedaná. Vlastne ani neboli, pretože som sériu nedočítala. Aspoň môžem povedať, že tie obálky sú perfektné. Jediné čo mi ostáva je naučiť sa, že ak mi niekto povie: bude sa ti to páčiť, tak asi nebude. 




sobota, 14. marca 2015

Článok o tom, ako (ne)píšem článok

Povedzme si to na rovinu. Titulok je pekne zavádzajúci. Ak vás napadlo, či vás nebudem učiť ako písať alebo ako nepísať článok, tak sa mýlite. Píšte si čo chcete, pridávajte si čo chcete, pre mňa za mňa aj od rána do večera. Tak sa zdá, že táto veta na mňa neplatí. Nie jeden čitateľ si všimol že som sa nejako vytratila. A ak ma sledujete na mojej skromnej facebookovej stránke, mohli ste si všimnúť dlhší status o tom, aký som lenivec. Takže v podstate to bude presne o tom. Mám silný pocit, že si zaslúžite tento článok. Moja lenivosť už prekročila všetky medze a preto som sa poriadne kopla do zadku, zobrala si notebook, prišla do svojej obľúbenej kaviarne a začala písať. Ak ste si teraz pomysleli, že to nie je až také hrozné, tak verte že ak vám poviem že je, tak je. Ach Bože, všetkých lenivých blogeriek, prosím, daj mi poriadny kopanec do zadku nech začnem makať! (sorry ľudia, nedávno som dočítala Gabrieluv Ráj a ja tú sériu jednoducho milujem) Je pekné že som sa aspoň k tomuto odhodlala, ale miesto toho, aby som napísala niečo zmysluplné, neviem odtrhnúť ruky od šálky svojho škoricového čaju a prestať piť. Ešte k tomu neviem prestať zízať na ten mrkvový koláč ktorý sa tak na mňa škerí z vitríny. Písať v kaviarni asi nebol taký dobrý nápad. 


Ako som už spomínala v mojom statuse, keď mám na výber knihu a recenziu, vyberiem si knihu. Logika nepustí, takže je jasné, že hneď sa mi recenzie kopia. A svoje svedomie sa snažím utíšiť vetou:"Veď keby to bola taká dobrá kniha, tak by som hneď chcela napísať recenziu." Lenže tie knihy sú naozaj skvelé, bombastické, niekedy mi až sliny tečú. Keby sa dali zjesť tak už niesu a ja mám hneď 180 kíl. Pamätám si keď dočítala posledný diel zo séria Legenda. Ja som myslela že vyskočím z okna, emócie na horskej dráhe... a čo som urobila? Nič. Ja som dokonca chcela natočiť aj video preto, lebo sama zo seba som sa smiala. Keby ste videli čo dokáže so mnou jedna kniha. Verte mi, zasmiali by ste sa. A ja som vás tým chcela potešiť. Nuž, nejako nevidelo. Nikdy predtým sa mi to nestalo(irónia).